Inga
Bolo horúce leto. Čas vhodný aj nevhodný na svadbu. Ako sa to vezme. Nevesta sa tešila z krásnych ľahulinkých bielych šiat s ramienkami a odhaleným dekoltom a jej matka mala obavy o zákusky. Množstvo plnených čokoládových zákuskov, ktoré v tejto horúčave rýchlo podľahnú skaze. Sama dala napiecť suché a trvanlivé. Ale všetko príbuzenstvo aj tak prinesie mäkké a čokoládové. A tie torty! Poodkazovala celej rodine, aby ich nenosili, ale aj tak vedela, že donesú. Dávnejšie sa nosili torty, potom sa prešlo na koše plné čokolád, kávy, aspoň jednej fľaše, tyčiniek, konzerv s ananásom - podľa fantázie predavačiek. Teraz sa nosia koše a samozrejme aj torty!
"Karin, zlatíčko ako to vyzerá s mojimi šatami? Máš na nich ešte veľa roboty?"
"Ešte ich mám operličkovať Inga."
"Stihneš to, veď je piatok a sú dve hodiny popoludní?"
"Neboj sa stihnem."
"Kedy si teda môžem pre ne prísť?"
"Ja ti ich donesiem."
To bol jasný signál že ešte nie sú hotové. Nie že ich treba operličkovať, ale že sú nedošité. Od poslednej skúšky do nich ani nepichla. Karinina stará choroba . Má toho strašne veľa, ale je šikovná. Vždy trochu zaklame, ako aj teraz. To by som ju nemohla poznať. Ale zase viem, že šaty dokončí, prinesie ich ráno vyžehlené, prehodené cez ruku so širokým úsmevom. Možno hodinu pred odchodom, ale prinesie. To by dobrej kamarátke neurobila, že by bola bez sľúbených šiat.
"S manželom nemám problémy. Má nové šaty, mal ich asi trikrát, novú košeľu, už visí ožehlená na ramienku a novú viazanku. Topánky si zoberie staré. Nebude predsa riskovať, že ho budú tlačiť. Kto by aj počúval jeho šomranie!"
"Inga, kedy pôjdeme pre kôš?"
"Zabehnem aj teraz, už by mal byť hotový."
"Idem s tebou a odnesiem ti ho, aby si sa nezadýchala."
"Nerob zo mňa zbytočne invalidku!"
"Manželova starostlivosť mi dobre padla, ale občas mi ide na nervy. Je síce pravda, že mám problémy so srdcom, idem dokonca o týždeň na operáciu, ale to neznamená, že je všetkým dňom koniec!?"
"Čo máš ešte urobiť?"
"Zákusky a tortu vezmeme cestou, tak som dohodnutá s Božou. Už sú hotové, všetko je u nej v chladničke. Vyplatíme ich potom, keď ich budeme brať. Peniaze ako dar som nachystala do obálky a mám ich v kabelke. O hodinu pôjdem k Mani, urobí mi nechty, Vieš, také dlhé, ako sa teraz nosia."
"Veď budeš vyzerať ako ježibaba! A koľko to vlastne stojí?"
"Urobí mi ich lacnejšie ako rodine. A aspoň mi nebude vidieť ako mi modrajú., keď mi ich nalakuje."
"To si celá ty! Že ti srdce poriadne nedokrvuje konce prstov, to ti neprekáža ! Zato dlhé a nalakované ich potrebuješ mať. Som zvedavý, ako pôjdeš na vecko."
Pri poslednej vete sa začal rehotať. Vážne som sa zamyslela. Mohla som si ich dať urobiť aj skôr, aby som si to natrénovala. No čo už. Nejako bude.
Priniesli sme kôš a dali sme ho rovno do auta. Manžel ma ešte odviezol do horného konca k Mani do bytovky, aby mi urobila tie nechty. Ráno som zabehla k Brigite, aby ma učesala. Vie výborne učesať a frizúru urobí s akýchkoľvek vlasov, aj keď som ja s mojimi spokojná. Predsa, kaderníčka je kaderníčka. Tie dlhé nechty mi poriadne zavadzajú, ale to nemôžem priznať.
Tvárim sa ako keby to bola úplná samozrejmosť.
Karin dobehla so šatami hodinu pred odchodom. Bola som osprchovaná, namaľovaná a šiat nikde! Bolo to len tak tak.
Konečne sme vyrazili. Do Zvolena sme mali hodinu cesty. Sobáš bol popoludní o tretej. Mladí už obehli aj fotografa.
"Krstná mama, ako výborne vyzeráš!"
"Ty si nádherná, Miruška moja!"
"Vitaj krstný oco! Cmukla ho na obidve líca, ako aj mňa."
"Zotrieš si rúž Miruška."
"To je nezmývateľný krstná mama."
Sobáš bol krátky. Pred nami bol sobáš, keď sme vychádzali z kostola, už tam bola ďalšia svadba. Ako na páse.
"Už sa teším na prípitok!"
"Hádam by si nemala ..."
"Čo nemala? Aké nemala ? Vieš že mám vermut rada a tá troška mi neuškodí! Dám si aj tvoj, aj tak nepiješ!"
"Ako myslíš ..."
Najedli sme sa do prasknutia zatancovali sme si do úmoru, aspoň ja som bola zničená. Dýchala som ako vykŕmená hus. Manžel bol v pohode. Nohy mi opuchli ako gajdy. Cupitala som v topánkach na vysokom podpätku a tvárila som sa ako keby nič. Typická ženská póza.
"Už sa teším na sprchu a posteľ."
"Aj ja sa teším na posteľ, povedal môj manžel."
Pozreli sme sa na seba a zasmiali sme sa.
Domov sme prišli nad ránom. Ja som bola totálne vyčerpaná. Môj drahý to toleroval. Zaspala som. Snívalo sa mi, že sme na dovolenke pri mori . Plávala som po nádherných modrých vlnách, vôbec som sa nebála hĺbky pod sebou, aj keď som nie ktovieaká plavkyňa. Vlny ma nadnášali hore a dolu
Zažívala som nesmiernu pohodu a radosť. Tešila som sa zo života.
Zrazu som sa ocitla v našej spálni. Pohojdávala som sa kdesi pod stropom. Sama vo vzduchu, bez opory. Videla som, ako ležíme v posteliach. Manžel sa prebral a začal sa vyťahovať a posúvať smerom ku mne. Pousmiala som sa . Tie jeho kocúrie pohyby! Načiahol sa mi do rozkroku a začal ma dráždiť. Na ucho mi dal zľahka pusu.
Vždy ma vedel fantasticky vzrušiť. Nezobudila som sa a nereagovala som.
"Inga, Inguška, miláčik..."
Manžel spozornel. Nadvihol sa a pozrel na mňa. Mala som hlavu nabok a pootvorené ústa. Dlaň mi položil na ľavé líce a pootočil hlavu k sebe. Bezvládne mi klesla na pravé plece.
"Inga! Inguška! Miláčik!, volal v panike, ktorá ho pochytila."
Na jeho volanie som odpovedala, ale vôbec ma nepočul .
Už ma nikdy viac nepočul.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára